Myslím, že zomiera...
Je stará. Aspoň fyzicky. Včera poobede sa ešte hrala s pravnúčatami, a teraz je v kóme. Na nič nereaguje. Vraví sa, že ľudia v kóme svoje okolie vnímajú, len naň nevedia reagovať...Možno by som sa teraz mal/a báť o jej život. Možno, že by som mal/a robiť scény. Ale nerobím.
A viete prečo? Lebo by to bolo zbytočné. Úplne a dokonale zbytočné.
Lebo je v tých správnych rukách. (a tým nemyslím sestričky) Ja pre ňu už neviem spraviť nič, ale naozaj NIČ na Svete. Nie je v mojej moci vrátiť jej život. Ale môžem Boha prosiť, keď musí zomrieť, nech sa dostane tam, kam sa túži dostať bez výnimky každý človek. (aj keď si myslím, že naozaj podstatné sú JEJ činy, ktoré v živote vykonala, a hlavne JEJ viera) Do neba...
Tak vám to možno pripadá zvláštne, ale mám na duši úplný pokoj. A rozprávam sa s Bohom.
Niet sa čoho báť.
Komentáre
krasne
krasny clanok, uprimny a uplne vystizny ....
moj/a
treba verit..
Certica
Nemyslím, že by bolo jedno, v koho veríš.
vsetci...
Orifiel