V brušku tehotnej ženy boli dve dieťatká. Prvé sa druhého opýtalo:
- Veríš v život po pôrode?
- Určite. Niečo po pôrode musí byť. Možno sme tu HLAVNE preto, aby sme sa pripravili na to,čo bude potom.
- Blbosť, žiaden život po pôrode nie je. Ako by vôbec mohol vyzerať?
- To presne neviem, ale URČITE tam bude viac svetla ako tu. Možnože budeme behať po svojich a jesť pusou.
- No to je predsa nezmysel! Behať sa nedá. A jesť pusou, to je úplne smiešne! Živí nás predsa pupočná šnúra. Niečo ti poviem:Život po pôrode je vylúčený - pupočná šnúra je už teraz príliš krátka.
- Ba nie, niečo určite bude.Len asi bude všetko trochu inak, ako sme tu na to zvyknutí.
- Ale nikto sa predsa odtiaľ po pôrode nevrátil. Pôrodom proste život končí. A vôbec,život nie je nič, než vlečúca sa stiesnenosť v temne.
- No, ja presne neviem,ako to bude po pôrode vyzerať,
ale každopádne uvidíme mamu a tá sa o nás postará.
- Mama? Ty veríš na mamu? A kde má ako podľa teba byť?
- No predsa všade okolo nás!V nej a vďaka nej žijeme.
Bez nej by sme vôbec neboli.
- Tomu neverím!Žiadnu mamu som nikdy nevidel, takže je jasné, že žiadna nie je.
- No ale niekedy, keď sme ticho, môžeme počuť, ako spieva,alebo cítiť, ako hladká náš svet.Vieš, ja si fakt myslím, že život nás čaká i potom....
- Veríš v život po pôrode?
- Určite. Niečo po pôrode musí byť. Možno sme tu HLAVNE preto, aby sme sa pripravili na to,čo bude potom.
- Blbosť, žiaden život po pôrode nie je. Ako by vôbec mohol vyzerať?
- To presne neviem, ale URČITE tam bude viac svetla ako tu. Možnože budeme behať po svojich a jesť pusou.
- No to je predsa nezmysel! Behať sa nedá. A jesť pusou, to je úplne smiešne! Živí nás predsa pupočná šnúra. Niečo ti poviem:Život po pôrode je vylúčený - pupočná šnúra je už teraz príliš krátka.
- Ba nie, niečo určite bude.Len asi bude všetko trochu inak, ako sme tu na to zvyknutí.
- Ale nikto sa predsa odtiaľ po pôrode nevrátil. Pôrodom proste život končí. A vôbec,život nie je nič, než vlečúca sa stiesnenosť v temne.
- No, ja presne neviem,ako to bude po pôrode vyzerať,
ale každopádne uvidíme mamu a tá sa o nás postará.
- Mama? Ty veríš na mamu? A kde má ako podľa teba byť?
- No predsa všade okolo nás!V nej a vďaka nej žijeme.
Bez nej by sme vôbec neboli.
- Tomu neverím!Žiadnu mamu som nikdy nevidel, takže je jasné, že žiadna nie je.
- No ale niekedy, keď sme ticho, môžeme počuť, ako spieva,alebo cítiť, ako hladká náš svet.Vieš, ja si fakt myslím, že život nás čaká i potom....
Komentáre
nááááááááádhernyyy dvojzmysel..
skoda
a dodavam
saladin...
aj takych,ako si ty..))))
Drahý Saladin
Anjel a Saladin
AD: Saladin - Ja si myslim ze ta analogia je dobry pribeh. Vies v analogiach nemusi vsetko presne sediet, preto su to analogie. Samozrejme ze je to len pribeh, ktory nic nedokazuje. Ale viera v to, ze Boh nejestvuje, je tiez len viera. Tiez veris niecomu co je nedokazatelne.
AD: Anjel – Napriek tomu, ze ta analogia je dobra, je to len analogia. Na to, ze po smrti nie je nic sa daju vymysliet podobne.
HM
pekne
viera v Boha a krestanstvo sa z mojho pohladu od seba lisia...
Ved naco mame nohy? Aby sme mohli kracat... A preco sa kazdy clovek nauci kracat? pretoze ma nejaky ciel! a to aky je ten ciel, je z kazdeho ludskeho pohladu iny...
Urcite by som si ale nedovolovala odsudzovat niecij ciel, ako tuto PAN .... Pocuj clovece: "ZI A NECHAJ ZIT"!!! nik ta k nicomu nenuti!! ak sa ti tvoj zivot paci taky ako ho mas, tak nechapem preco sa ho snazit zneprijemnovat ostatnym okolo seba...
Prajem ti aby si skoro pochopil ten TVOJ pravy zmysel zivota..