Anjel

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Smrť blízkeho

07.08.2005 19:38:01
Barbora...

Smrť blízkej osoby bolí azda najviac na svete. Viem. Je normálne, keď  vám veľmi chýba. Ale prílišné umáranie sa nie je normálne.

Viem, že to znie kruto, ale mali by sme sa vlastne tešiť. Tešiť z toho, že náš(a) milovaný(milovaná) je na miliónkrát lepšom mieste, ako keby tu ešte bol(a) s nami. Na najlepšom mieste. A koho naozaj milujeme, tak tomu asi chceme len to najlepšie, nie?

Ľudia ani nezomierajú. Len sa vracajú k svojmu stvoriteľovi a zodpovedajú mu, ako hospodárili v "živote" s tým, čo mali.

A nie je to náhodou naša chyba, že za niekým tak veľmi smútime? Až príliš často považujeme toho druhého za svoj "majetok" a nestrpíme, aby nám ho niekto vzal. Lenže toho druhého nevlastníme!

Možno ma po prečítaní tohoto príspevku budete považovať za bezcitného tvora, a možno na to budete mať plné právo. Ale to ja nie som, a keď sa nad tým zamyslíte, možno uznáte moju pravdu...

Barbora, Tvoje dvojičky sú na najsamlepšom mieste na svete. Nestratila si ich...

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Útecha | stály odkaz

Komentáre

  1. v podstate
    s tebou suhlasim... ale odchod milovanych vzdy boli...
    publikované: 11.05.2005 17:57:44 | autor: ywana (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. Samozrejme,
    naznačil/a som len, že nemáme dôvod si myslieť, že smrťou náš blízky prestal existovať.
    publikované: 12.05.2005 16:13:53 | autor: Anjel (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. Anjel
    Zvláštne, ako si použila nakonci slovné spojenie "uznáte MOJU PRAVDU".
    Prečo myslíš, že ľudia smrť tak prežívajú, trápia sa a plaču?
    publikované: 14.06.2005 11:01:19 | autor: Peto (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. Peťo
    Prepáč, malo to byť "dáte mi za pravdu". Nemyslím, spýtaj sa kohokoľvek, kto stratil blízkeho.
    publikované: 14.06.2005 16:17:47 | autor: Anjel (e-mail, web, neautorizovaný)
  5. Anjel
    :) Chyby komuníkacie. Tá moja otázka nebola myslená prečo myslíš, že plačú (akoby som ja mal pocit, že ľudia neplačú a netrápia sa pri smrti blízkeho), ale skôr mi šlo o to, na čo asi myslia, keď sa trápia (teda, či na to, že prišli o svoj majetok..ako píšeš, alebo plačú preto, že majú stále pocit, že mohli pre neho urobiť za života viac atď) :)

    publikované: 14.06.2005 17:15:33 | autor: Peťo (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. Peťo
    Myslím, že plačú, lebo si myslia, že ho navždy stratili. A možno aj preto, že až teraz prišli na to, čo pre nich ten druhy znamenal...Potom sú tu ešte výčitky "mohol som pre neho ešte niečo urobiť" či vety tipu "bez neho môj život nemá význam", čo sú podľa mňa (pardon) blbosti a keď sa nad tým zamyslím, sú to väčšinou skôr znaky sebaľútosti.
    publikované: 14.06.2005 18:52:49 | autor: Anjel (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. Anjel
    NO,ľudia veľa krát nemajú pocit, že s človekom je koniec. Že prišiel a odišiel. Niekto v podvedomí vedia, že je už na "inom". Plačú nad sebou (čo si JA bez neho počnem, toľko pre mňa spravil..) Nemožno im to zazlievať.
    Potom je tu samozrejme kultúrny aspekt, ale to už asi nechám tak (t.z. niekde v indii by boli úplne iné prejavy človeka, Čína je v bielom)...
    publikované: 14.06.2005 19:00:36 | autor: Peťo (e-mail, web, neautorizovaný)
  8. Peťo
    Myslím, že hlavná vec nie sú formality (spôsob pohrebu atď.) ale ten vnútorný pocit, čo má väčšina ľudí pri pohrebe: "stratil som ho"...Čo nie je pravda.
    publikované: 15.06.2005 21:13:13 | autor: Anjel (e-mail, web, neautorizovaný)
  9. Vracaju sa ku svojmu stvoritelovi....
    Pises: "vracaju sa ku svojmu stvoritelovi..".
    "Stvoritelom" mojho kamarata je jeho vlastny otec. Jeho otec zije, syn vsak zomrel, mal 14. Ak by syn zomrel az po otcovi, pochopim tvoju TRAVU, ale z konkretneho pripadu sme akosi vsetci diskombobulovani...
    publikované: 16.06.2005 09:14:05 | autor: Maja (e-mail, web, neautorizovaný)
  10. Maja
    Myslíš, že je to zásluha jeho otca, že z miliardy malých buniek to bol práve on, čo sa mohol narodiť? Myslíš, že to on jeho orgánom povedal, ktorý má ako fungovať?
    publikované: 16.06.2005 11:21:23 | autor: Anjel (e-mail, web, neautorizovaný)
  11. hmmm
    ale niekto asi tiez povedal jeho ogranom, aby nefungovali, kedze zomrel...
    publikované: 16.06.2005 13:43:01 | autor: Maja (e-mail, web, neautorizovaný)
  12. Maja
    Áno, asi áno. A? Možno mal hodnotnejší život ako my o 90 rokov.
    publikované: 16.06.2005 16:53:31 | autor: Anjel (e-mail, web, neautorizovaný)
  13. bol to bratranec
    bol to bratranec, casto plakaval, poslednych 10 rokov maval strasne bolesti. Vedel, ze dlho zit nebude. Bolo hrozne pozerat sa mu do utrapenej tvare a jedinou utechou boli rozpravanie o zivote po smrti. Bez ohladu na to, ci nieco je alebo nie je, bolest sa znasala lepsie. Na tie vyplakane oci a tvar, na ktoru sa podpisali vsetky jeho bolesti sa neda zabudnut. Ludia sice dostali slobodnu volu rozhodnut sa, ale toto chlapca sa rozhodnut nemohlo same za seba, urobil to niekto iny a ja si myslim, ze mal pravo zit, lebo to chcel..... Velmi to boliiiiiiii.
    publikované: 17.06.2005 02:06:11 | autor: Maja (e-mail, web, neautorizovaný)
  14. Maja
    Tak ja ťa teraz uteším. Keď to naozaj chcel, tak aj teraz žije. A neboj sa, už nepozná žiadne utrpenie ani bolesť. Takže, viem, že to znie možno kruto, ale nemáš žiadny dôvod na smútok. Aj keď viem, že je to veľmi ťažké, cítim s tebou, bude všetko v poriadku ;) Keď je Boh s tebou, vydržíš všetko. A on je. Všetko bude oukej.
    publikované: 17.06.2005 18:10:01 | autor: Anjel (e-mail, web, neautorizovaný)
  15. 2 anjel
    mozem ta poprostit, aby si dodrziavala pravidla slusnosti a neposuvala svoj clanok stale na prve miesto, vcera svietil na rovnakom mieste ako dnes, je to nefer voci vsetkym ostatnym. A to anjeli nerobia ;)
    publikované: 07.08.2005 19:49:06 | autor: dmiba (e-mail, web, neautorizovaný)
  16. Prepáč dmiba...
    už ho nebudem...to len kvôli Barbore...Nechcem tým nikoho otravovať, tak poslúchnem.
    publikované: 07.08.2005 19:55:36 | autor: Anjel (e-mail, web, neautorizovaný)
  17. 2 anjel
    a napadlo ta, ze niekedy potrebuje trosku ticha na vlastne myslienky a nie fanfari roztrubujuce jeho nestastie ;)
    publikované: 07.08.2005 20:08:00 | autor: dmiba (e-mail, web, neautorizovaný)
  18. :(
    Máš pravdu, hanbím sa...a ospravedlňujem, keď sa mi podarilo urobiť niečo nevhodné.Prepáčte.
    publikované: 07.08.2005 20:14:31 | autor: Anjel (e-mail, web, neautorizovaný)
  19. to uz nech posudi Barborka
    houwgh
    publikované: 07.08.2005 20:20:38 | autor: dmiba (e-mail, web, neautorizovaný)
  20. ak niekto place
    ze niekoho stratil, tak je to pravda. Naozaj ho stratil. V tomto tele sa uz nestretnu a neporozpravaju sa. Od malicka sme vedeni k tomu, aby sme rozlisovali co je nase a co nase nie je. Ze veci mame alebo nemame. Okolo toho sa toci vacsina nasho bezneho zitia. Len malo sa hovori o tom, ze sme. Sme prave teraz, nic ine neexistuje, iba aktualne stale prave teraz. Nasa minulost je obsiahnuta v prave teraz, nasa buducnost, teda predstavy o nasej buducnosti su tiez v prave teraz. Tento nekonecne mali okamzik je stale plynuci, bez zaciatku a konca. Kto si spomina na svoj zaciatok bytia. Ja mam taky pocit, ako by to bolo vzdy. Dokazem si spomenut na rozne pribehy a pocity z minulosti, ale nemam pocit, ze by som niekedy nebol...
    publikované: 07.08.2005 22:34:28 | autor: wa (e-mail, web, neautorizovaný)
  21. moja reakcia
    trošku som sa k tejto téme rozpísala, nájdete to na malazaba.blog.sk..
    publikované: 22.06.2006 18:49:37 | autor: malazaba (e-mail, web, neautorizovaný)
  22. aktualne?
    dcera mi tragicky zahynula pred 7.mesiacmi. nebola mojim majetkom, milujem ju stale, a velmi sa tesim na nase dalsie stretnutie. som vsak na hrane, milujem obe dcery. aj tu, ktora je tu so mnou, aj tu, ktora odisla. ostra hrana neboli fyzicky, ale dusevne. i napriek tomu, ze neustale hladam vyhody, napr. v sposobe umierania,nemala cas trpiet a snazim sa lutovat sa co najmenej.kazdy den je inac bolestivy.
    pochopi to len ten, komu niekto odisiel.
    publikované: 04.08.2006 13:56:06 | autor: eva (e-mail, web, neautorizovaný)
  23. Veronika
    s tym suhlasim,nedavno mi necakane zomrela blizka osoba a v prvych chvilach ci dnoch som to nevedela prijat,hoci som hlboko veriaca.Je to ale preto,ze si uvedomime ze toho cloveka uz neuvidime a niekedy si nevieme bez neho svoj zivot ani predstavit,chyba nam,ale na druhej strane som to urcite vnimala tak,ze aby clovek zil,musi zomriet :) Len mi bolo luto ze ona je uz TAM a ja som tu bez nej.pohreb bol nadherny,bolo to skor ako svadba.Bolo citit skor radost ako beznadej-a to bolo krasne.Ale samozrejme ze smutok je normalny,dolezite je aby sme si uvedomili podstatu.
    publikované: 15.06.2007 13:59:43 | autor: veronika (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014